Život Prešova
online
online
Martin Hattala zjednotil bernolákovčinu a štúrovčinu
04.11.2016 Tvrdošín
Trstená/Bratislava 4. novembra (TASR) – Jazykovedec Martin Hattala bol autorom modernej slovenskej gramatiky a spolutvorcom spisovnej slovenčiny. V piatok 4. novembra uplynie 195 rokov od jeho narodenia.
Významné miesto v dejinách spisovnej slovenčiny si zaslúžil tým, že dokázal zjednotiť v spoločnej spisovnej reči jej dve základné verzie - bernolákovčinu a štúrovčinu. V októbri 1851 sa v Bratislave zišli predstavitelia bernolákovcov i štúrovcov a dohodli sa na jednotnom pravopise podľa gramatiky Martina Hattalu.
Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej. Prvé vzdelanie získal od otca, neskôr študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave, ktoré bolo v tom čase centrom vzdelanosti Slovákov. Svoje vedomosti ďalej rozširoval na univerzite vo Viedni (dnes Rakúsko), kde študoval teológiu. V revolučných rokoch 1848-1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome (dnes Maďarsko) vysvätili. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku pri Krupine a potom v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre) pri Banskej Štiavnici. V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave. Od roku 1854, na odporúčanie Pavla Jozefa Šafárika, študoval jazykovedu v českej Prahe, kde sa stal univerzitným profesorom. Už ako vysokoškolák sa zaoberal štúdiom slovenského jazyka a napísal príručku slovenského tvaroslovia, ktorá sa neskôr stala východiskom pre jeho ďalšie gramatické práce. Zúčastnil sa známeho štvrtého zasadania štúrovského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach 10. augusta 1874, kde sa riešili otázky jednotného slovenského spisovného jazyka.
Jazykovedec Martin Hattala bol autorom diela Krátka mluvnica slovenská (1852), prostredníctvom ktorého sa uskutočnila tzv. hodžovsko-hattalovská reforma štúrovskej slovenčiny. Táto úprava, ktorou sa do kodifikovanej slovenčiny zaviedol etymologický princíp, zostala základňou spisovnej slovenčiny až do súčasnosti. O dva roky skôr vydal Hattala na vlastné náklady Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým (Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica, 1850). Úvod Gramatiky obsahoval súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovanských jazykoch a o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. V samotnom diele autor naširoko vyložil potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému. Napísal tiež knihy Skladba jazyka českého a slovenského (1855) alebo Mluvnica jazyka slovenského I, II (1864-1865).
Pracovne vyťažený jazykovedec sa aktívne podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy. V máji roku 1861 bol vymenovaný za profesora slavistiky na univerzite v Prahe. O rok neskôr ho postihla vážna pľúcna choroba. Martin Hattala zomrel 11. decembra 1903 v českej Prahe vo veku 82 rokov.
Významné miesto v dejinách spisovnej slovenčiny si zaslúžil tým, že dokázal zjednotiť v spoločnej spisovnej reči jej dve základné verzie - bernolákovčinu a štúrovčinu. V októbri 1851 sa v Bratislave zišli predstavitelia bernolákovcov i štúrovcov a dohodli sa na jednotnom pravopise podľa gramatiky Martina Hattalu.
Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej. Prvé vzdelanie získal od otca, neskôr študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave, ktoré bolo v tom čase centrom vzdelanosti Slovákov. Svoje vedomosti ďalej rozširoval na univerzite vo Viedni (dnes Rakúsko), kde študoval teológiu. V revolučných rokoch 1848-1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome (dnes Maďarsko) vysvätili. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku pri Krupine a potom v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre) pri Banskej Štiavnici. V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave. Od roku 1854, na odporúčanie Pavla Jozefa Šafárika, študoval jazykovedu v českej Prahe, kde sa stal univerzitným profesorom. Už ako vysokoškolák sa zaoberal štúdiom slovenského jazyka a napísal príručku slovenského tvaroslovia, ktorá sa neskôr stala východiskom pre jeho ďalšie gramatické práce. Zúčastnil sa známeho štvrtého zasadania štúrovského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach 10. augusta 1874, kde sa riešili otázky jednotného slovenského spisovného jazyka.
Jazykovedec Martin Hattala bol autorom diela Krátka mluvnica slovenská (1852), prostredníctvom ktorého sa uskutočnila tzv. hodžovsko-hattalovská reforma štúrovskej slovenčiny. Táto úprava, ktorou sa do kodifikovanej slovenčiny zaviedol etymologický princíp, zostala základňou spisovnej slovenčiny až do súčasnosti. O dva roky skôr vydal Hattala na vlastné náklady Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým (Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica, 1850). Úvod Gramatiky obsahoval súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovanských jazykoch a o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. V samotnom diele autor naširoko vyložil potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému. Napísal tiež knihy Skladba jazyka českého a slovenského (1855) alebo Mluvnica jazyka slovenského I, II (1864-1865).
Pracovne vyťažený jazykovedec sa aktívne podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy. V máji roku 1861 bol vymenovaný za profesora slavistiky na univerzite v Prahe. O rok neskôr ho postihla vážna pľúcna choroba. Martin Hattala zomrel 11. decembra 1903 v českej Prahe vo veku 82 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
